jozefbugar

Úvod Cieľom série týchto článkov je kriticky preskúmať niektoré problematické tvrdenia našich politikov, novinárov, či, vo všeobecnosti, verejne sa angažujúcich osôb. Jeden z najúčinnejších spôsobov, ako zmobilizovať a zjednotiť spoločnosť, je pomocou nejakého vonkajšieho nepriateľa. V období studenej vojny boli týmito nepriateľmi, ktorí mobilizovali a […]

26. JB: Paul Lendvai v knihe Maďari píše, že žiadny iný národ nemá taký sklon upravovať svoje dejiny ako Maďari. Keď som si listoval v jeho knihe, tak sa mi zdalo, že sa to vzťahuje aj na neho samého. Keď Maďari píšu dejiny Uhorska, tak ich píšu tak, ako keby to bol len ich štát (prípadne ešte Chorvátov) a podiel nás Slovákov na budovaní tohto štátu […]

20. JB: V 13. storočí a na začiatku 14. storočia došlo k dvom udalostiam, o ktorých keď som čítal, tak som to pociťoval ako stratu národnej pamäte. Išlo o zničenie nitrianskeho biskupského archívu najprv vojskami Přemysla Otakara II. a neskôr aj Matúša Čáka. Aký význam mal tento archív pre poznanie našich stredovekých dejín? Čo tam […]

16. JB: Koceľ mal bavorské meno po svojej bavorskej matke. Tak mi napadlo, či Rastislav nemohol mať slovenskú mamu, ktorá pochádzala z Nitrianska. Rastislavov otec by sa v takom prípade oženil s nejakou kňažnou z východu, z nitrianska. Je to len špekulácia. Neviem, či sa k tomu ešte chcete vyjadriť? MH: Ja by som takto ďaleko nešiel. Zachovaný systém osobných vlastných […]

13. JB: Dostala sa mi do rúk kniha bavorského historika H. D. Tonsmeyera Koceľ a Blatnohrad a zaujalo ma tam viacero vecí, hoci som ju ešte podrobne neštudoval. Autor napr. hovorí, že Unzat, ktorý sa spomína v prameňoch hneď vedľa Pribinu a Koceľa by mal byť Pribinov mladší brat, pričom to meno Unzat je avarské. On hľadá počiatky pribinovskej rodiny ešte v druhej […]

11. JB: V roku 2018 som na tv lux videl reláciu V Samárii pri studni, kde ste diskutovali s Andrejom Botekom o počiatkoch kresťanstva na našom území. Tam ste vtedy spomenuli pre mňa takú zaujímavú, ale aj ťažko uchopiteľnú informáciu, že Brno bolo pomenované podľa Pribinu. Ja som nad tým uvažoval, lebo som si to nevedel zaradiť do štandardného modelu dejín, ako sa […]

9. JB: V Živote Metoda je citovaný list kniežaťa Rastislava byzantskému cisárovi Michalovi III. datovaný do roku 862. Je tam tá známa veta „My Sloväni prostý ľud sme…“ Teda Rastislav a moravská nobilita, ako sme už hovorili, sa identifikovali so značkou Sloväni. Zvykne sa to prekladať ako Slovania, ale to označenie v kontexte 9. storočia nemuselo mať […]

6. JB: V prednáškach z cyklu Slovenské dejiny, ktoré teraz publikujete na youtube, ste v druhej časti hovorili, že Slovania vznikli v druhej polovici 5. st. po bitke pri Ipli medzi Gepidmi a Ostrogótmi. Pri tejto príležitosti si, podľa vás, jedna časť zúčastnených – určitá bojová družina dala meno Slovania. MH: Bavíme sa o postrímskom svete a postrímskych […]

1.JB: Keď sme chodili do školy, tak sme sa učili, že naši slovanskí predkovia prišli na územie dnešného Slovenska niekedy v 5. až 6. storočí z oblasti Pripiaťských močiarov v Bielorusku alebo z pravlasti vo východnom Poľsku a Ukrajine. Je táto teória dnes stále platná, vzhľadom na súčasný stav poznania? MH: Ja som v tejto veci skeptický, […]

Minulý týždeň bol profesor Martin Homza odvolaný z postu vedúceho Katedry slovenských dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Zvláštne sú okolnosti odvolania. Malo sa udiať na základe anonymného udania 4 študentov, ktorí M. Homzu obvinili z určitých vyjadrení voči ženám či sexuálnym menšinám. O odvolaní rozhodol dekan Filozofickej fakulty Marián […]