jozefbugar

Minulý týždeň bol profesor Martin Homza odvolaný z postu vedúceho Katedry slovenských dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Zvláštne sú okolnosti odvolania. Malo sa udiať na základe anonymného udania 4 študentov, ktorí M. Homzu obvinili z určitých vyjadrení voči ženám či sexuálnym menšinám. O odvolaní rozhodol dekan Filozofickej fakulty Marián Zouhar, ktorý sa nedávno zviditeľnil svojím benevolentným postojom voči pôsobeniu feministických, genderových a LGBTI aktivistov na pôde univerzity. To je dôležitá skutočnosť, ktorá vrhá viac svetla na celú kauzu. Homzovo odvolanie môže súvisieť aj s tým, že dekan plánuje zrušiť Katedru slovenských dejín a zlúčiť ju s inými historickými pracoviskami.

V prvom rade, nie je korektné odvolať niekoho z funkcie na základe anonymných udaní, pokiaľ neboli prešetrené. Popravy, či už doslova alebo obrazne, ľudí na základe anonymných udaní boli typické pre totalitné režimy stalinistického typu. Takýto prístup prezrádza diktátorské metódy riadenia dekana Zouhara. Aj keby boli tie obvinenia pravdivé, tak nejde predsa až o také závažné prečiny, že by bolo treba siahnuť hneď k takej prísnej sankcii, ako je odvolanie z funkcie. Ak by to Zouhar myslel s Homzom dobre, tak by si ho najprv pozval k sebe a priateľsky by ho napomenul, aby volil na budúce diplomatickejší slovník.

Ak by boli dôvodom odvolania politické, ideologické alebo svetonázorové presvedčenie M. Homzu, tak by bolo jeho odvolanie škandalózne. Bol by to útok na slobodu slova, bola by to snaha o zastrašenie ľudí s iným názorom, aký preferuje dekan a aj útok na slobodu a nezávislosť univerzity. Ešte aj v tzv. temnom stredoveku boli univerzity miestom, kde sa mohli diskutovať rôzne hypotézy.

Zrejme M. Homza ležal dekanovi M. Zouharovi už dlhšie v žalúdku a v tomto prípade mu anonymné udania poslúžili ako vítaná zámienka, aby s ním mohol konečne urobiť „poriadok“.  M. Homza sa netají svojimi pronárodnými, kresťanskými a konzervatívnymi postojmi. To môže byť na univerzite, na ktorej (aj vďaka dekanovi Zouharovi) čoraz silnejšiu pozíciu získavajú západné ideologické výstrelky a s nimi spojený hon na kacírov a čarodejnice, aký poznáme hlavne z amerických univerzít, problém.

Fanatickí progresivisti začali svoj dlhý pochod našou najstaršou univerzitou. Za asistencie dekana Zouhara, ktorý im otvoril brány dokorán.

Presadzovať na univerzite jedine správnu ideológiu, by bol návrat pred rok 1989, kedy mohli vyššie funkcie zastávať len členovia komunistickej strany. V tej dobe si nikto vyššie postavený nemohol dovoliť vystúpiť proti vládnucej ideológii marxizmu- leninizmu bez toho, aby neprišiel o svoje miesto.

Slovenská republika nie je viazaná na žiadnu ideológiu, a preto nemožno od akademického funkcionára vyžadovať, aby sa stotožnil s nejakou ideológiou, ktorá mu nie je sympatická.  

Odvolanie M. Homzu vytvára precedens. Ukazuje, ako ľahko môžu študenti zúčtovať s profesorom, ktorý má iné ideologické alebo svetonázorové presvedčenie, ako oni. Pri takejto forme denuncianstva existuje veľká možnosť zneužitia zo strany udávajúcich ako aj tých, ktorým je toto udanie adresované. Kto načúva udavačom, ten vytvára predpoklady na ďalšie udávanie.

Nevieme čo všetko môže byť za konaním M. Zouhara. Môžeme to iba tušiť. Počas svojho pôsobenia na vš som bol členom katedry, z ktorej pochádzal aj dekan a tak som mal možnosť nazrieť do rôznych zákulisných bojov o moc, peniaze či osobných animozít, mohol som vidieť, aká účinná je správne načasovaná pomsta a pod. O týchto zápasoch za múrmi univerzity väčšinou verejnosť mimo školy netuší.

Problematická je aj dekanova snaha zrušiť Katedru slovenských dejín a zlúčiť ju s inými historickými pracoviskami. Potrebujeme samostatnú katedru slovenských dejín, aby sme dobehli to, čo naše dejepisectvo v minulosti zameškalo. V Rakúsko-Uhorsku sa slovenské dejiny zo známych dôvodov veľmi nepodporovali. Aj v období Československa sa pestovali skôr české alebo československé dejiny. Snahu o zrušenie katedry slovenských dejín môžeme považovať za útok na slovenskosť.

Dekan Zouhar sa zaoberá analytickou filozofiou, logikou a metodológiou vedy. Akú hodnotu má však analytická filozofia, keď nám neumožňuje kriticky zanalyzovať módne ideologické výstrelky? Načo je dobrá logika, keď nám neumožňuje vidieť iracionalitu feminizmu alebo genderovej ideológie? Nestačí byť len kabinetným učencom, nestačí používať logiku vo svojom úzko vymedzenom odbore. Pokiaľ logiku a rozum nepoužívame aj mimo neho, stávajú sa pre nás len neužitočnými ozdobami.

Akú hodnotu má filozofia, ktorá stratila kontakt so životom a ktorá neumožňuje filozofovi prehliadnuť totalitný charakter moderných ideologických prúdov?

Pôvodne bola filozofia definovaná Pytagorom ako láska k múdrosti. Starí Gréci kládli dôraz na celostné myšlienkové  pochopenie skutočnosti. Grécki vzdelanci a umelci mali zmysel pre mieru, proporcie a harmóniu. 

Z rozhovoru s M. Zouharom pre Postoj som nadobudol dojem, že je to pomerne inteligentný chlapík a relativista. Ale inteligencia ešte nie je zárukou múdrosti. Keby som parafrázoval jeden Voltairov výrok, mohol by som povedať: Inteligentný hlupák je horší ako neinteligentný hlupák. Kto svoju inteligenciu využíva na obhajobu zlých vecí, ten ju vlastne zneužíva.

Už antickí sofisti boli známi svojím manipulovaním so slovami za účelom dosiahnutia víťazstva v súdnom alebo inom spore. A aj sofisti boli relativisti. Práve relativizmus vytvára priestor na manipuláciu pravdy, dobra a krásy. Iba intelektuál, ktorému chýba realizmus a širší rozhľad, môže obhajovať myšlienky, ktoré aj človek bez akademického titulu, ale so zdravým sedliackym rozumom, dokáže rozpoznať ako hlúpe a škodlivé. Ako povedal George Orwell:  Existujú myšlienky také absurdné, že im dokáže uveriť len intelektuál. 

Filozofia v podaní niektorých moderných filozofov sa mení skôr na sofistikovanú obhajobu hlúposti.

M. Zouharovi nestačila celá jeho odborná erudícia v analytickej filozofii, logike a metodológii vedy na to, aby pochopil, že človek má iba dve pohlavia, mužské a ženské. Jeho sofistickú (klamlivú) argumentáciu prezrádza nasledujúci úryvok z rozhovoru pre Postoj:

„Vo svojom príhovore ste spomínali „nerovnosť mužov a žien, ale aj ďalších rodov a pohlaví“. Mohli by ste prosím konkretizovať, aké ďalšie rody a pohlavia ste mali na mysli?

Ide napríklad o nebinárne osoby alebo osoby s fluidnou rodovou identitou. Existenciu takýchto osôb nemôžem popierať, existujú. Keby som tvrdil opak, bol by to prejav nerešpektu k autonómnosti takejto osoby, čo je pre mňa neprijateľné.“

Isteže existujú ľudia s rôznymi poruchami pohlavnej identity, ale to predsa nedokazuje, že človek má viac ako dve pohlavia. To je popieranie biológie z pozícií ideológie.

Problémom mnohých súčasných učencov je, že sú tzv. fachidiotmi, to znamená, že sa perfektne orientujú v určitom odbore, ale mimo tohto odboru sú schopní uveriť hocijakým hlúpostiam.

Odvolanie M. Homzu z postu vedúceho katedry Slovenských dejín a zároveň aj snaha o zrušenie tejto katedry, sú prejavom arogancie moci a ideologickej kolonizácie univerzity. M. Homza bude nepochybne aj napriek tomu naďalej pôsobiť ako historik, viesť študentov a publikovať, stratí však možnosť ovplyvňovať niektoré dôležité veci z pozície manažéra.  

Proti odvolaniu M. Homzu by sme sa mali ozvať. Možno sa vám zdá, že toto nie je váš boj. Lenže zajtra sa môže aj mne stať to, čo sa teraz stalo M. Homzovi. Vy si možno aj potom poviete, že toto sa vás netýka. Pozajtra sa ale niečo podobné môže stať aj vám, a už nebude nikoho, kto by sa vás zastal.

V minulosti nám bola sloboda daná akoby zadarmo. V budúcnosti budeme mať iba toľko slobody, koľko si dokážeme uhájiť.